Inflácia

Ceny v obchodoch časom rastú. Tá istá bankovka preto o pár rokov kúpi menej než dnes. Peniaze vám nikto nezobral — len stratili časť svojej sily.

Inflácia sa neprejaví zo dňa na deň. Je to pomalý, takmer neviditeľný proces, ktorý si všimnete až pri spätnom pohľade o desať rokov.

Ako sa meria

Štatistický úrad sleduje cenu takzvaného spotrebného koša — súboru bežných tovarov a služieb, ktoré domácnosti kupujú: potraviny, energie, bývanie, dopravu. Zmena jeho celkovej ceny oproti minulému roku je miera inflácie.

Preto sa vaša osobná inflácia môže od tej úradnej líšiť. Ak bývate v nájme v Bratislave a veľa jazdíte autom, dotknú sa vás rastúce nájmy a palivá viac než priemernej domácnosti.

Ako inflácia ukrajuje z hodnoty

Prepočet dnešnej kúpnej sily budúcej sumy je jednoduchý:

$$H_{re\acute{a}lna} = \frac{H_{nomin\acute{a}lna}}{(1 + \pi)^{t}}$$

Kde $\pi$ je priemerná ročná inflácia v desatinnom tvare a $t$ počet rokov. Je to ten istý mechanizmus ako pri zloženom úročení, len pôsobí proti vám.

Príklad z praxe

Odložíte si 10 000 € do trezoru a necháte ich tam 20 rokov. Priemerná inflácia bude 3 % ročne.

Na konci máte stále presne 10 000 €. Ich kúpna sila však zodpovedá približne 5 537 dnešným eurám — takmer polovicu hodnoty ticho odkrojila inflácia.

Prečo je to dôležité pre sporenie

Ak vám sporiaci účet nesie 2 % a inflácia je 3 %, nominálne bohatnete, no reálne chudobniete o zhruba jedno percento ročne. Rozdiel medzi nominálnym a reálnym výnosom je preto pri dlhodobom rozhodovaní kľúčový.

Reálny výnos

Výnos očistený o infláciu. Približne ho získate odpočítaním inflácie od nominálneho výnosu; presne pomocou Fisherovej rovnice.

Kde to využijete

Infláciu treba zarátať pri každom dlhodobom pláne: dôchodku, sporení pre deti aj oceňovaní budúcich platieb pomocou diskontovania. Pri hypotéke pôsobí naopak vo váš prospech — fixná splátka je o dvadsať rokov reálne nižšou záťažou.

V kalkulačke zloženého úročenia si viete zapnúť očistenie o infláciu a porovnať nominálnu hodnotu s reálnou.