Inflácia

Ceny v obchodoch časom rastú. Tá istá bankovka preto o pár rokov kúpi menej než dnes. Peniaze vám nikto nezobral, len stratili časť svojej sily.

Inflácia sa neprejaví zo dňa na deň. Je to pomalý, takmer neviditeľný proces, ktorý si všimnete až pri spätnom pohľade o desať rokov.

Ako sa meria

Štatistický úrad sleduje cenu takzvaného spotrebného koša: súboru bežných tovarov a služieb, ktoré domácnosti kupujú: potraviny, energie, bývanie, dopravu. Zmena jeho celkovej ceny oproti minulému roku je miera inflácie.

Preto sa vaša osobná inflácia môže od tej úradnej líšiť. Ak bývate v nájme v Bratislave a veľa jazdíte autom, dotknú sa vás rastúce nájmy a palivá viac než priemernej domácnosti.

Ako inflácia ukrajuje z hodnoty

Prepočet dnešnej kúpnej sily budúcej sumy je jednoduchý:

$$H_{re\acute{a}lna} = \frac{H_{nomin\acute{a}lna}}{(1 + \pi)^{t}}$$

Kde $\pi$ je priemerná ročná inflácia v desatinnom tvare a $t$ počet rokov. Je to ten istý mechanizmus ako pri zloženom úročení, len pôsobí proti vám.

Príklad z praxe

Odložíte si 10 000 € do trezoru a necháte ich tam 20 rokov. Priemerná inflácia bude 3 % ročne.

Na konci máte stále presne 10 000 €. Ich kúpna sila však zodpovedá približne 5 537 dnešným eurám: takmer polovicu hodnoty ticho odkrojila inflácia.

Prečo je to dôležité pre sporenie

Ak vám sporiaci účet nesie 2 % a inflácia je 3 %, nominálne bohatnete, no reálne chudobniete o zhruba jedno percento ročne. Rozdiel medzi nominálnym a reálnym výnosom je preto pri dlhodobom rozhodovaní kľúčový.

Reálny výnos

Výnos očistený o infláciu. Približne ho získate odpočítaním inflácie od nominálneho výnosu; presne pomocou Fisherovej rovnice.

Kde to využijete

Infláciu treba zarátať pri každom dlhodobom pláne: dôchodku, sporení pre deti aj oceňovaní budúcich platieb pomocou diskontovania. Pri hypotéke pôsobí naopak vo váš prospech: fixná splátka je o dvadsať rokov reálne nižšou záťažou.

V kalkulačke zloženého úročenia si viete zapnúť očistenie o infláciu a porovnať nominálnu hodnotu s reálnou.